Poznáte zaiste aj zo svojho okolia príklady kamarátov a známych, ktorých ich detské záľuby a koníčky priviedli až ku ich terajšiemu povolaniu. Ja sama mám hneď niekoľko príkladov :
- Kamarátka od detstva česala bábiky. Nielen bábiky, ale každého z nás. Neskôr dokonca v prvom ročníku ostrihala svoju kamarátku tak, že jej dlhé vlasy končili účesom na ježka. Nevzdávala sa ale a vždy si niekoho vyhliadla ako svoju obeť. Zdokonalila sa ale tak, že ešte na základnej škole za ňou chodievali dievčatá aj chlapci s prosbou, aby ich ostrihala. Účesy vytvárala extravagantné a učiteľom a rodičom sa to veru nie vždy páčilo. Dnes je z nej popredná vizážistka, ktorej sa do rúk zverujú „celebrity“. Jej hobby je aj jej povolaním.
- Spolužiak od detstva spolu s otcom opravoval autá. Smiali sme sa, že to je jediný chlapec z triedy, ktorého poznáme najlepšie podľa nôh. Iba nohy mu vždy totiž trčali spod auta. Keď sme sa s ním rozprávali nikdy sme teda nevideli jeho tvár, iba trčiace nohy. A dnes aj ja chodievam so svojím autom k nemu. Opravuje mi ho, stará sa o údržbu. Konečne ale aj viem ako vyzerá. Vo svojom servise dnes zamestnáva mladých chlapcov a školí učňov a tak je už občas viditeľný. Aj jeho detské hobby posunula k sľubnej kariére.
- Mali sme v triede aj „šprta“- volali sme ho Kocka. V hlave mal totiž samé vzorce a výpočty a o nás – dievčatá neveľmi vtedy javil záujem. Neviedli sme s ním totiž debatu na dostatočne vysokej vedeckej úrovni. Inklinoval k počítačom a k programovaniu. Dnes je docentom na vysokej škole a učí výpočtovú techniku a základy umelej inteligencie. V tej musí byť doma ! Už na základnej škole sme predsa boli presvedčení že to je robot
Je to jednoducho nesmierne šťastie ak človek môže vykonávať prácu, ktorá je zároveň aj jeho veľkým koníčkom a navyše ho táto práca ešte aj veľmi slušne uživí. Podporujte teda svoje deti v ich záujmoch – nikdy neviete, či sa tým v budúcnosti nebudú mať to šťastie aj dobre uživiť.